Twilight FF

O týždeň neskôr...

„Daren, dnes by si nemal chodiť, na miesto kde sa tajne stretávate. Objaví sa tam Jacob,“ upozornila ma Alice.
„Odkiaľ vôbec vieš, že sa chcem s niekým stretnúť?“ zamračene som si ju premeral. Vždy vedela, čo sa mi stane a to ma trochu znervózňovalo. Akoby ma sledovala. S nikým z rodiny som sa poriadne nestýkal. Utekal som pred nimi a vyhýbal som sa im. Počas robenia domácich úloh ma však vyhľadala sama.
„Vidím budúcnosť a nechcem, aby ste sa pobili. Stane sa to, keď nevezmeš mobil a nezrušíš to rande,“ vzala zo stola malý čierny mobil, pomerne ošarpaný a ošúchaný. Starý typ, ktorý už vôbec nikto nepoužíval. Zamávala mi ním pred očami.
Nič novšie som neuznával. S vyklápacími zasúvacími a ktovie akými novinkami som sa vôbec necítil dobre. Teda okrem notebooku a internetu. Ten som mať musel, aby som mohol zisťovať nové informácie o zvieratách.
„To nie je tvoja starosť. Čo, ak ten psisko potrebuje poriadny výprask. Zrejme si o to koleduje, keď sa mieša do mojich záležitostí. Okamžite ho vráť na miesto a prestaň ma znervózňovať,“ vôbec som sa k nej nesprával priateľsky. Hnevalo ma, že musí všetko vedieť.
„Nepôjdeš nikam! Carslisle si neželá, aby si vyvolával zbytočné konflikty.“
„Nech mi to príde povedať sám. Hovorcov na vedomie neberiem,“ zaboril som nos do knihy a prestal som si ju všímať.
„Si neznesiteľný!“ zavrčala podráždene. Konečne vypochodovala z mojej izby a nechala ma samého. Možno by som nebol taký nepríjemný, keby som mohol ochutnať ľudskú krv. Zvyknúť si na tie ich lovy bolo pre mňa dosť problematické.
Neustále som musel myslieť na tú sladkú chuť krvi, ktorá tak plynule prúdila mojimi žilami. Na opojenie, ktoré prinášala práve tá ľudská.
Odložil som všetko, čo som začal robiť. Priam som sa tešil na poriadnu bitku. Lepšiu správu mi naozaj nemohla povedať.
Mobil ako na povel zazvonil. Zazrel som novú sms správu. Nemôžem prísť. Jacoba našli zraneného. Som s ním v nemocnici. Ozvem sa neskôr. Aireen.
„Kto ma zas predbehol? Alice, vráť sa!“ vybehol som von za ňou.
„Prečo si mi klamala?“ zavrčal zhrozene.
„Netáraj, to nie je pravda. Skrátka sa práve teraz všetko zmenilo. Budúcnosť sa občas veľmi radikálne zmení. Mal si sa s ním pobiť ty, ale zrejme to urobil niekto iný. Naozaj neviem...“
Kto to urobil? Rýchlo som naťukal do mobilu pár slov.
Odpoveď prišla až o pár minút. Môj starý otec. Prišiel k nám na návštevu, nejako sa nezhodli... No neviem presne o čo šlo, ale Jacob si to poriadne odskákal.
Ten starý vlk má riadne silnú päsť a celkom dobré reflexy. Zrejme ho zložil, skôr než stačil vôbec niečo urobiť. Už som s ním pár krát bojoval a keby sme neboli v presile dopadlo by to dosť zle.
Mal som dostatok kreditu tak, som sa ešte trochu rozpísal. Vlastne sme si celkom dobre pokecali prostredníctvom modernej techniky.
Ja: Tak to bol určite neskutočný zážitok. Škoda, že som to nemohol vidieť. Posielam bozk.
Ona: mne alebo starému vlkovi?
Ja: no veľmi vtipné, fakt. Ale starý vlk je fakt borec.
Ona: to musím uznať, aj keď tie zlomené rebrá a puknutá lebka... to trochu prehnal...
On: nádhera
Ona: si zlý
On: ja viem...
On: a ty mi nepošleš pusu?
Ona: jasné, ale osobne je to lepšie...
On: Carlisle ma volá. Musím prestať písať. Neskôr...maj sa.

***

Len s veľkou neochotou som sa priblížil ku Cullenovcom. Boli tam všetci a čakali na mňa. Zazrel som aj akési čudné dievča, ktoré mi niekoho pripomínalo. Keď som podišiel bližšie všimol som si, že sa vôbec nehýbu, akoby ich len niečo pridržiavalo. Moc znehybniť akékoľvek telo na pár minút a napodobňovať hlasy. Presne tieto schopnosti patrili osobe, ktorú som už netúžil nikdy stretnúť.
„Nell?!“ schmatol som ju tak prudko, až som takmer zvalil na zem Jaspera. Stískal som jej ruky a triasol som ňou. Chcel som, aby ich pustila. Ona sa len hystericky smiala a dotýkala sa ma studenými rukami.
„Ahoj, Daren. Vyzeráš veľmi dobre... Lepšie ako pred mnohými rokmi,“ pokúsila sa ma zo seba striasť, ale nemala dostatok potrebnej sily.
„Pusti ich! Počuješ!“ vedel som, že ak paralýza bude trvať dlho môžu na to doplatiť ich telá.
„Neboj sa majú ešte pár minút čas. Kým ich to pohltí... Potom tu budeme sami,“ poriadne ma poškriabala na krku. Tlačil som jej hlavu k zemi.
„Ak neprestaneš, dopadne to veľmi zle, ale hlavne pre teba. Máš tri sekundy. Buď prestaneš alebo s tebou skoncujem,“ silno som jej stisol ruky. Bol som schopný ju na mieste roztrhať. Výčitky voči nášmu druhu som nikdy nemal.
Upírka okamžite pochopila vážnosť situácie. Prestala pôsobiť na ich telá. Všetci sa začínali hýbať.
„Ešte sa uvidíme. Zatiaľ pôjdem pozdraviť tvoju novú obeť,“ odsotila ma od seba. Podarilo sa jej dostať von. Nemohli ju zastaviť. Boli príliš dezorientovaní a chvíľu im trvalo, kým vôbec začali vnímať. Ja som sa okamžite vybral za ňou. Nová obeť to mi až priveľmi pripomínalo Aireen. Nechcel som, aby sa k nej priblížila. Vedela o mne až príliš veľa. Všetko o temných stránkach, ktoré moja priateľka zatiaľ nemusela spoznať. Okrem toho som sa obával, že jej ublíži.