Twilight FF

Aireen Blacková

Sledovala som ako sa auto, ktoré ma priviezlo postupne vzďaľovalo. Bol to neskutočne oslobodzujúci pocit. Moje rozbúrené srdce sa upokojilo, nervozita postupne opadala.
Stále to bol pre mňa šok. Už som nebola členom svorky, viac ma neochraňovali. Nepočula som ani ich napomenutia a oni už nemuseli prežívať moje pocity. Po prvý raz po dlhom čase ma neobklopovali výčitky. Samota mi pripadala ako oslobodenie. Samota bez blízkosti upíra, ktorý ma pokojne mohol zabiť vo mne vyvolávala pocit spokojnosti. Daren, s nebezpečne vražednými očami bol preč. Môj život sa opäť začínal. Kdesi v hĺbke mojej bytosti som však cítila, že mi už teraz veľmi chýba. Nedokázala som ho úplne vyčleniť so svojich myšlienok.
Mala som pocit, akoby stál opäť vedľa mňa. Hrozil mi smrťou, ale pritom chcel urobiť niečo úplne iné. Keby tak nebol upír, keby som ja nebola vlkolak. Keby tieto bariéry vôbec neexistovali.
Jacob, kde trčíš tak dlho? Už som tu sama takmer hodinu.
Sadla som si do trávy. Bola som nervózna, totálne vystrašená a začínalo mi byť ľúto, že už nie som v opatere Cullenovcov.
Potláčala som zvieracie pocity, ktoré sa vo mne hromadili. Cítila by som sa oveľa bezpečnejšie, keby som sa mohla premeniť. Moje srdce bolo rozpoltené. Naraz vlákané do dvoch pascí. Stále ma ničil pocit viny. Tá hrozná bezmocnosť predstavovala ten najhorší trest. Nemohla som prestať cítiť. Ignorovať to, čo je pre nás vlkolakov také samozrejme a normálne bolo takmer nemožné. Keď som bola s ním vnímala som tie pocity, ktoré mi naznačovali, že on je tou pravou osobou. Otlačenie do upíra však predstavovalo tú najhoršiu možnú chybu toho uceleného systému.
V myšlienkach sa vrátila k tomu dňu, ktorý ju pripravil o budúcnosť v svorke...

Opäť počula hlasnú hudbu. Rev vychádzajúci z reproduktorov a zachrípnutý hlas svojej najlepšej kamarátky Adrieny Mala dlhšie svetlé vlasy, zelené oči a pomerne štíhlu postavu. Nemala strach s upírov a nevyhýbala sa im. V ten večer získala cennú skúsenosť, ktorá ju takmer stála život.
„Vidíš, takto vyzerá diskotéka... Som rada, že sa aspoň dnes nechala presvedčiť. Nemusela si však so sebou ťahať, aj mladšieho brata...“ nevrlo zavrčala na chudého chlapca, ktorý neustále krčil nosom.
„Mali by ísť preč. Cítim tu tie pijavice,“ nervózne zatínal päste a obzeral sa okolo seba.
„René, ty sa ich bojíš? Si ešte decko...“ podpichla ho... Chcela sa zabávať, chcela ich provokovať.
„Ty by si mala mať väčší rešpekt. Nikdy nevieš, čo sa stane, keď sú na blízku. Nebudem sa dívať ako lovia ľudí,“ podráždene poznamenal chlapec. Chytil svoju sestru za ruku a odmietal ju pustiť.
„No tak nebojte sa, nie sú tu pri nás. Tento podnik je dosť veľký a nemyslím, že sa k nám priblížia... Poďte, trochu si zatancujeme...“ oboch ich vtiahla na parket.
„Nie, ja nechcem..“ namietla chladne.
Brat pustil jej ruku. Musel to urobiť, lebo okolo nich pretancovali ďalší ľudia a parket sa pomaly zapĺňal. Zrazili by ich na zem, keby sa nepokúsim im uvoľniť cestu.
Aireen sa zamotala medzi tancujúcimi postavami. Cítila nepríjemnú vôňu predzvesť blízkosti upírov. Cerila zuby a pokúšala sa tú vôňu presnejšie lokalizovať. Náhle sa ocitla uprostred parketu a nevedela presne, kam sa podel jej brat a kamarátka.
„René, Ady, kde ste?“ predierala sa pomedzi tancujúci dav ľudí, ale napriek tomu sa k nim nevedela priblížiť. Dostala sa z dosahu tanečníkov.
Nejaký chlapec prešiel okolo nej. Bol bledý, napohľad z neho sálala príťažlivosť upírov. Zdvihol hlavu a pozrel sa na ňu. A vtedy sa to stalo. Cítila to a nemohla sa ubrániť. Nevoňal ako upír. Možno sa zmýlila. To si chcela myslieť.
„Hľadáš niekoho?“ opýtal sa pokojne.
„Nie, vlastne...“ nedokázal so seba dostať ani slovo. Veľmi sa čudovala, že ju oslovil.
„To je v poriadku, nemusíš mi odpovedať.“
„Ako sa voláš?“ dostala so seba aspoň ľahkú otázku. Potrebovala to vedieť. Práve totiž našla tú pravú osobu a nič o nej nevedela.

„Ahoj, Aireen, si v poriadku?“ niekto mi opatrne položil ruku na plece. Až teraz som si všimla, že po mňa už prišiel.
„Čau, Jacob. Áno, je mi fajn, ale chcela by som odtiaľto čo najskôr odísť. Nemám tu ani svoje šaty. Všetko sa zbehlo tak rýchlo...“

***

Bella Cullenová

„Edward, stalo sa niečo?“ všimla som si, že prestal presúvať nový nábytok. Pred chvíľou mu opäť niekto volal. Obsah rozhovoru som nepočula, lebo som si privrela prsty do skrine.
„Carlisle doma ubytoval cudzieho upíra. Vraj majú medzi sebou nejakú dohodu, ale mne sa to vôbec nepozdáva. To dievča bude v meste tiež. Povedal som mu to, ale vraj to vôbec nie je dôležité,“ okamžite zhodnotil situáciu.
„To je nepríjemné. Čo tam vlastne chce robiť?“ jemne som ho objala a pobozkala. Vyzeral tak ustarostene, chcela som ho trochu rozveseliť.
„Carlisle povedal, že musí chodiť do školy a tváriť sa ako náš príbuzný. Takisto vraj súhlasil, že nebude napádať ľudí,“ pochybovačne poznamenal Edward. Opätoval mi bozk, ale nanešťastie sme si nemali kam sadnúť.
Chcela som ho objať, ale niečo ma od toho úmyslu odradilo. Cítila som Jacoba, akoby bol blízko mňa a niečo mi hovoril. Zrazu som hľadela na svet inými očami. Chytila som sa za hlavu a tlmene vykríkla od bolesti.
„Daren je nebezpečný, Jake. Ak sa tu ukáže neviem, čo urobím...“ počula som hlas dievčaťa, ktoré sme odviezli, ale mala som pocit, akoby som to hovorila ja.
„Určite sa tu neukáže. Pochybujem, že vie kde si... Bola by to fakt veľká náhoda, keby sa tu objavil,“ jemne jej položil ruku na plece. Striasla som sa, lebo som ten dotyk taktiež pocítila.
„Mám taký pocit, že sa čoskoro stretneme. Neuveríš mi, ale pred chvíľou som o tom počula hovoriť toho upíra.“
„Bella, si v poriadku?“ rukou mi prešiel po tvári.
„Áno, nič mi nie, len sa mi niečo zdalo,“ pritisla som sa k nemu. Naše bozky rozhodne nesmie nikto prerušovať. Ochutnala som tie lákavé pery. Chcela som, aby cítil všetku tu lásku, ktorá napĺňala moje srdce.
„Fuj, oni sa zas bozkávajú,“ Aireen rozhorčene krčila nosom. Počula som ju hovoriť, ale tentoraz si aj ona uvedomovala, že sa nejakým záhadným spôsobom zamiešala do mojej mysle.
„Aireen, môžeš odísť. Chcem, byť s Edwardom sama,“ pokúsila som sa k nej prihovoriť v myšlienkach.
„Ty ma počuješ? No počkaj, to nie je možné. Neviem ako mám odísť? To je snáď vtip. Som stále s Jakom.“
„Možno to robíš ty, Bella. Ja takéto schopnosti nemám. Ty by si to mohla prerušiť.“
Chvíľu som sa sústredila na tvár svojho manžela, začala som opäť vnímať jeho pery, aj to, že sa ešte stále bozkávame. Hlas v mojej mysli stíchol. Dúfala som, že ma už nepočuje, lebo sme sa práve chystali trochu vyskúšať novú posteľ, ktorú Edward stihol dostať do našej spálne.

Aireen Blacková

Musela som zájsť do obchodu. Jacob sa rozhodol, že ma bude sprevádzať. Potrebovala som nejaké veci, aby som aspoň mala niečo vhodné do školy.
Našla som pár vecí, ktoré ma zaujali. Vzala som si však len to najnutnejšie. O spojení s Bellou som mu radšej nič nepovedala. Nechcela som, aby si myslel, že vždy, keď naňho pozriem vidí ho aj niekto iný.
Oni to budú robiť. To je naozaj hrozné. Stále to vidím, ale radšej jej to nepoviem... Možno, keď na chvíľu zavriem oči tak to zmizne...
Tašky s nákupom jej vypadli z rúk... Vnímala vzrušenie svojej novej známej. To vôbec nebolo v poriadku. Začala si predstavovať Darena, aby zahnala tie čudné pocity.
„Ty si s tou pijavicou naozaj chodila? Veď to predsa... Kvôli tomu nechceš, aby som ťa predstavil ostatným?“ Jacob to stále nedokázal pochopiť. Nevedel, kde sa v ženách berie tá zvláštna posadnutosť upírmi.
„Nikdy sme spolu nemali žiadny oficiálny vzťah. Niečo také si neviem ani predstaviť, ale bozkávali sme sa. Členovia svorky sa o tom dozvedeli a takmer ma zabili. Nechceli si to nechať vysvetliť. Nechápali, že ma k nemu priťahuje niečo oveľa silnejšie... Vtedy tomu nikto nerozumel. Rozzúrili sa. Všetci sa postavili proti mne. Mala som zlomené rebrá a takmer som ich útok neprežila... Odvtedy som sa ho už nedotkla ani som ho nevyhľadávala. Nebolo by dobré byť súčasťou spoločenstva. Hneď by zistili, že so mnou niečo nie je v poriadku a začali by ma nenávidieť...“ nechcela som mu to prezradiť, ale napokon som sa rozhodla, že to tak bude lepšie. Nech pochopí vážnosť celej situácie.
„Fuj, teda to od nich nebolo pekné, ale ani od teba. Tí krvilační nám smrdia... Nebozkával by som ich...“ znechutene zmraštil tvár.
„Ani Bellu?“ vedela som, že je to až priveľmi citlivá téma, ale chcela som, aby si to aspoň dokázal predstaviť.
„Neviem, nie som si tým istý... “ zamrmlal neochotne.
„Stále sa môžeš do niekoho otlačiť. To je snáď oveľa istejšie, ako sa normálne zaľúbiť,“ vzala som ho za ruku a opatrne som ho viedla po ulici. Akoby sme si náhle vymenili role. Skúšal ma, či dokážem trafiť až domov.
„Tak to mi radšej nespomínaj. Čo ak sa tu náhodou ukáže nejaká neodolateľná Pijavica... Tiež by som mohol stratiť hlavu.“
„To ti vôbec neodporúčam, ak chceš pokojne žiť nájdi si priateľku, ktorá s tým nemá nič spoločné...“ mala som pocit, že sa na nás niekto díva. Ten pohľad ma priam bolel. Cítila som ho na tele, ako niečo nepríjemné a obviňujúce.
Tak sa to začalo. Tak sa začalo to, čo muselo nevyhnutne prísť. Tak môj svet náhle zmenil farbu a zrútila som sa na zem.